Rozhodli sme sa mať dieťa.
Toto rozhodnutie sa rodilo ťažko. Ja som chcel totiž škrečka.
Ako vždy sme sa dohodli na kompromise: aj škrečok aj bábo. V jednej veci som však ostal neoblomný. Musí to byť dievčatko. Viem, že moja žienka, by rada niekomu rozčesávala vlasy počas dlhých zimných večerov ale chalanom a ani psovi sa proste držať hlavu nechce. A musím sa priznať, že moje zámery neboli čisto nesebecké. Len si to predstavte: ako sa pyšne prechádzam o osemnásť rokov neskôr ako 60 ročný dedo s 18tkou po boku po námestí… júúúj a tie závistlivé pohľady.
Takže som sa s veľkou vervou pustil do štúdia ako na to. Preštudoval som všetky možné techniky ako docieliť , aby keď spermia dorazí k vajíčku bol výsledok splynutia bez chvostíka.
Nechceli sme nič nechať na náhodu a robili sme všetko čo internet a pôrodné babice odporúčali:
Intenzívne sme mysleli len na dievčatko, dali sme jej meno Klárika. Mesiac som do seba namiesto stejkov pchal šaláty. Naschvál sme pozerali iba romantické filmy, nakúpili výbavičku v ružovej a objednali sme Kláriku na nástrel náušničiek. Pri samotnom akte som si pre istotu obliekol ženine spodné prádlo aby som nadobro potlačil myšlienky na chlapca. Milovali sme sa pri splne mesiaca o 23:55, na pravom boku, ľavá noha hore, 2 dni pred ovuláciou a spievali sme si pri tom feministické pesničky.
Ako povedal Julko Cézarovie: Kocky sú hodené, v našom prípade je zamiesené
Po deviatich mesiacoch a troch dňoch sa nám narodil Ferko.
Ps: Dúfam, že bude aspoň Gay